• Michael Connelly: Vyhliadka
• Rosie Thomasová: Iris a Ruby
• Linwood Barclay: Bez rozlúčky
• William Kent Krueger: Ohnivé jazero

Ukážka z románu Michaela Connellyho Vyhliadka 

Michael Connelly: Vyhliadka

V luxusnej štvrti Los Angeles nájdu lekára s prestrelenou lebkou. Úrady sa domnievajú, že mestu hrozí teroristický útok a je na polícii, aby čo najskôr zistila, o čo v tomto zločine skutočne ide. Mŕtvy lekár mal totiž prístup k rádioaktívnym látkam…

Rosie Thomasová: Iris a Ruby

Mladučká Ruby skrýva pod tvrdým zovňajškom neistotu a zraniteľnosť. Zdanlivo krehká osemdesiatdvaročná Iris je naopak stále onou ráznou ženou, ktorá sa dokázala vzoprieť konvenciám. Napriek tomu sú si blízke. Až natoľko, že môžu zdieľať Irisin najväčší poklad – spomienky na vášnivú lásku.

Linwood Barclay: Bez rozlúčky

Štrnásťročná Cynthia Archerová sa jedného rána prebudí a zistí, že cez noc z domu zmizla celá jej rodina – rodičia aj starší brat. Po dvadsiatichpiatich rokoch sa Cynthii začínajú diať čudné veci. Prichádza o rozum, alebo má na dosah odpoveď na otázku, čo sa vtedy skutočne stalo?

William Kent Krueger: Ohnivé jazero

Odžibvejský šaman Henry Meloux celý život pomáhal druhým, ale teraz si sám potrebuje vyliečiť boľavé srdce. Od bývalého šerifa a dobrého priateľa Corka O’Connora žiada, aby mu pomohol nájsť syna, ktorého nikdy nevidel. Ani jeden z nich netuší, aké nebezpečenstvo ich čaká.

O autoroch:

Michael Connelly

„Neustále hľadám cesty ako od základov otriasť svojimi spisovateľskými skúsenosťami, pretože si myslím, že to pomáha,“ tvrdí americký autor detektívnych románov Michael Connelly. Vyhliadka je trinástou knihou jeho úspešnej série s detektívom Harrym Boschom.
Po skončení štúdia pracoval Connelly v krimiredakcii dvoch floridských denníkov a potom v Los Angeles Times. Vďaka tomu pochopil svet, o ktorom chcel písať – svet polície, zločincov a súdneho systému. „O svete policajtov som vedel len to, čo som videl vo filmoch a čítal v románoch. Chcel som získať realistický pohľad.“ A o ten sa teraz úspešne delí so svojím početným čitateľským publikom.

Rosie Thomasová

Keď sa britská spisovateľka Rosie Thomasová na sklonku deväťdesiatych rokov rozviedla, rozhodla sa, že začne nový život, úplne odlišný od doterajšieho. Dvadsaťtri rokov strávila v tradičnej úlohe manželky a matky, svoje romány písala doma, aby mohla byť neustále k dispozícii deťom a manželovi. „Keď manželstvo skončí, je dôležité nedať sa tým zničiť. Bola som pevne rozhodnutá, že nezatrpknem.“ S novonadobudnutou nezávislosťou začala okrem iného podnikať výpravy do rôznych kútov sveta. Zo svojich veľakrát nebezpečných cestovateľských dobrodružstiev čerpá aj pri písaní – napríklad pred napísaním románu Iris a Ruby navštívila Káhiru a vydala sa aj na Saharu.

Linwood Barclay

Američan žijúci v Kanade Linwood Barclay je pôvodným povolaním novinár. Začínal v malom ontarijskom denníku a postupne sa prepracoval do najväčších kanadských novín Toronto Star. Tam vystriedal niekoľko postov, kým sa napokon stal vedúcim redaktorom humoristickej rubriky a sám patril k jej najobľúbenejším prispievateľom. Až v roku 2008 opustil novinársku stoličku, aby sa mohol naplno venovať lireratúre, a tento krok urobil práve po vydaní a nesmiernom úspechu románu Bez rozlúčky, ktorý počas jediného roka získal mimoriadny ohlas a v súčasnosti sa prekladá do dvadsiatichpiatich svetových jazykov.

William Kent Krueger

Prv než sa stal Američan William Kent Krueger spisovateľom na plný úväzok, vystriedal veľa zamestnaní: pracoval ako drevorubač, stavebný robotník, príležitostne písal články do novín. Predovšetkým si však, ako zdôrazňuje, užíval život. Z čias, kedy musel živiť rodinu rukami a písanie mal len ako koníček, si udržal zvyk vstávať ráno o pol šiestej, vyraziť do kaviarne oproti, která sa otvárala o šiestej, a „pred začiatkom pracovného času“ hodinku dve písať. Aj dnes je to jeho najobľúbenejšia časť každého dňa. „Vtedy nielen snívam, ale zároveň si svoje sny aj plním,“ podotýka.

Ukážka z románu Michaela Connellyho Vyhliadka

Detektíva Harryho Boscha zavolajú k vražde a všetko nasvedčuje tomu, že pôjde o komplikovaný prípad. Navyše má nového mladého kolegu, ktorému sa nepáči, že Bosch rád pracuje na vlastnú päsť. Zďaleka najtvrdší oriešok však predstavuje nekompromisná zvláštna agentka Rachel Wallingová…

Telefón zazvonil presne o polnoci. Harry Bosch nespal; sedel so zavretými očami v obývačke bez svetla. Rád si nahováral, že to robí preto, lebo tak dokáže lepšie vnímať saxofón. Preto, lebo potlačením jedného zmyslu posilní druhý.

Hlboko v duši však vedel, že pravda je iná. Čakal.

Volal mu Larry Gandle, jeho nadriadený z centrálneho oddelenia vrážd. Bola to Harryho prvá práca na novom pôsobisku. Práve na ňu čakal.

„Ste hore, Harry?“
„Áno.“
„Kto vám to tam hrá?“
„Je to zo živého koncertu Franka Morgana na Jazz Standarde v New Yorku. Momentálne počujete klavír Georgea Cablesa.“
„Dobrá muzika. Je mi ľúto, že vás od nej musím odtrhnúť.“

Bosch vypol vežu diaľkovým ovládačom.

„O čo ide, pán poručík?“
„Hollywood chce, aby ste s Iggymm prebrali jeden ich prípad. Dnes už majú na krku tri a štvrtý nezvládnu. Navyše sa zdá, že tento konkrétny by sa mohol zmeniť na hobby. Vyzerá to na popravu.“

Losangeleská polícia má sedemnásť územných divízií s vlastnou stanicou a detektívnymi oddeleniami vrátane oddelenia vrážd, tie však stoja v prvej línii a nemôžu sa zdržiavať prípadmi, ktorých vyšetrovanie trvá pridlho. Keď sa objaví vražda spojená s politikou, médiami alebo celebritami, väčšinou ju presunú centrálnemu oddeleniu fungujúcemu v rámci oddelenia lúpeží a vrážd v Parkerovom centre.

Rovnako tam zvyčajne putujú aj všetky prípady, ktoré vyzerajú na to, že sa budú veľmi ťažko a dlho vyšetrovať, či – ako hovoria policajti – sa z nich stane „hobby“. No a táto vražda zrejme vzbudzovala práve takýto dojem.

„Kde sa to stalo?“ spýtal sa Bosch.
„Hore na vyhliadke pri Mulhollandovej priehrade. Poznáte to tam?“
„Áno. Už som tam bol.“ Postavil sa a prešiel k jedálenskému stolu. Zo zásuvky na príbor vybral pero a malý notes. Na prvú stranu si zapísal miesto činu. „Nejaké ďalšie detaily, ktoré by som mal vedieť?“
„Ani nie,“ odvetil Gandle. „Ako som vravel, opísali mi to ako popravu. Niekto vytiahol chlapa hore na vyhliadku a vystrelil mu mozog z hlavy.“