• Jeffrey Archer: Pomsta
• Sophie Kinsellová: Spomínaš si?
• Tom Rob Smith: Dieťa 44
• Sandra Brownová: V šachu

Ukážka z románu Jeffreyho Archera Pomsta

Jeffrey Archer: Pomsta

V Londýne sa náhodou stretnú dvaja muži z opačných koncov spoločnosti: nevzdelaný automechanik a začínajúci svetácky advokát. Ich dramatické stretnutie vyústi do súdneho sporu, ktorý sa pre jedného z nich skončí nespravodlivým odsúdením na vysoký trest. Ten potom vo väznici začne spriadať dômyselný plán pomsty.

Sophie Kinsellová: Spomínaš si?

Predstavte si, že máte možnosť od základov zmeniť svoj život. Skrotiť neposlušné kučery do elegantného uzla, dať si vyrovnať krivé zuby, dosiahnuť skvelé postavenie v práci a za muža si vziať sympatického elegána, ktorý je len tak mimochodom milionár. Kto by po tom neskočil? Otázkou je, či je potom človek šťastnejší. Lexi Smartová sa to dozvie za pár týždňov.

Tom Rob Smith: Dieťa 44

Lev Demidov, agent stalinskej štátnej bezpečnosti, odmietne udať vlastnú ženu, a oboch ich vyženú z Moskvy na Sibír, kde Leva degradujú na najnižší post v milícii. Tam sa zúčastní na vyšetrovaní úmrtie dievčiny, ktoré nápadne pripomína smrť iného dieťaťa v Moskve. Sú to jasné vraždy, no keďže v stalinskom Rusku oficiálne zločin neexistuje, začne Lev pátrať po sériovom vrahovi na vlastnú päsť.

Sandra Brownová: V šachu

Tridsaťtriročná televízna reportérka Tiel McCoyová sa vydáva na zaslúženú dovolenku do Nového Mexika, keď v autorádiu začuje správu o únose sedemnásťročnej dcéry texaského milionára. Z benzínovej stanice volá svojmu šéfovi a ocitne sa pritom v situácii, z ktorej sa môže vykľuť najväčšia reportérska kauza jej života – pokiaľ však zostane nažive...

O autoroch:

Jeffrey Archer

Hovorí sa, že z vlastného života Jeffreyho Archera by bol medzinárodný bestseller. Narodil sa v Londýne ako syn tlačiara, vyrastal v Sommersete a vzdelanie získal v Oxforde. Roky strávil v Dolnej snemovni britského parlamentu, ale aj dva roky vo väzení. Tam si viedol denníky a svoje väzenské skúsenosti bohato zúročil práve pri písaní románu Pomsta.

Na otázku, či na začiatku vždy vie, ako sa jeho kniha skončí, odpovedá: „Vopred viem podrobne tak štyri-päť kapitol a desať ďalších v hrubých črtách. Tak sa dostanem do stredu knihy. A potom sa zvyčajne začnem modliť. Pri písaní som vždy zvedavý, čo sa stane na ďalšej strane. Hovorím si, že keď som zvedavý ja, potom hádam budú zvedaví aj čitatelia...“

Sophie Kinsellová

Mladá britská spisovateľka Sophie Kinsellová žije v Londýne s manželom a tromi synmi. Študovala v Oxforde, najprv hudbu, ale po roku prešla na politiku, filozofiu a ekonómiu. Získala bakalársky titul a potom pracovala ako učiteľka a novinárka so špecializáciou na financie. Prvú knihu napísala, keď mala dvadsaťštyri rokov.

A ako sa jej darí skĺbiť povolanie spisovateľky s úlohou matky troch malých detí? Sophie Kinsellová hovorí: „Mám veľké šťastie. Manžel Henry mi je veľkou oporou a pomáha mi aj moja mamička. Písať a zvládať pri tom deti a dom by bolo príliš. Zbláznila by som sa. Viem, že viem vymýšľať a písať príbehy, no neporadím si s ospravedlnenkami a dotazníkmi do školy. Našťastie, to zase ide skvele Henrymu.“

Tom Rob Smith

Tridsaťročný rodený Londýnčan Tom Rob Smith vyštudoval anglickú literatúru na Cambridgei. Začal písať scenáre, ale jeho agent mu poradil, aby to radšej skúsil s románom – začínajúcemu neznámemu scenáristovi nikto drahý výpravný film nenakrúti. A tak Smith napísal Dieťa 44, román, z ktorého sa stal bestseller a filmové práva naň kúpil slávny režisér Ridley Scott.

Čo by Tom Rob Smith ako spisovateľ najradšej dosiahol? „Myslím si, že v podstate mi ide o to vracať ľuďom rovnakú radosť, ktorú mávam z čítania ja. Mojou ambíciou je písať knihy, ktoré čitatelia nedokážu odložiť a na ich dočítanie si vždy nájdu čas – príbehy, ktoré zmenia na zábavu aj cestu preplneným metrom.“

Sandra Brownová

Americká spisovateľka, bývalá televízna moderátorka a modelka, ktorá po celý život žije v Texase, o svojich literárnych začiatkoch hovorí: „Písanie ma vtedy strašne desilo a dnes to nie je o nič lepšie.“ A to má za sebou šesťdesiatpäť vydaných kníh. Keď na popud svojho manžela s písaním začínala, nakúpila si kopu ľúbostných románov a zošitov, na kartový stolík postavila písací stroj a pustila sa do práce.

Po úspešnom vydaní svojej prvotiny publikovala pod mnohými pseudonymami a v roku 1987 presedlala z románov o láske na literárny stredný prúd. Späť sa neobzerá. „Svoje súčasné knihy chápem ako napínavé príbehy, v ktorých zvyčajne nechýba ľúbostná zápletka,“ hovorí. „Každá kniha pre mňa znamená veľké nasadenie a v každej sa pokúšam prísť s niečím, čo sa bude páčiť mužom aj ženám...“

Ukážka z románu Jeffreyho Archera Pomsta

Danny Cartwright je nevzdelaný mladík z londýnskeho predmestia, Spencer Craig začínajúci advokát a sveták. Keď sa jedného večera stretnú vo vinárni a ich stretnutie sa zmení na búrlivú hádku, má to pre Dannyho zničujúce následky. Vo väznici Belmarsh začne spriadať plán pomsty...

Ukážka z románu:

Popoludní Alex predniesol svoju starostlivo pripravenú záverečnú obhajobu. Nemal čas všímať si, ako najdôležitejšie body jeho reči zapôsobili na porotu, no aspoň mal pocit, že ak sa ho otec spýta, či v prospech klienta využil všetky svoje schopnosti, bude môcť s čistým svedomím odpovedať ‚áno‘.“

Sudca Sackville majstrovským spôsobom zosumarizoval celý prípad. Požiadal porotu, aby zobrala do úvahy svedectvá troch svedkov, ktorí jednoznačne vypovedali, že do uličky vyšiel iba Spencer Craig a aj to až vo chvíli, keď začul krik nejakej ženy. Craig vypovedal pod prísahou, že videl, ako obžalovaný niekoľkokrát bodol Bernieho Wilsona do hrudníka a okamžite vbehol do baru, aby zavolal políciu.

Avšak slečna Wilsonová nástojila na tom, že práve Spencer Craig vtiahol svojich kamarátov do roztržky a že to bol práve on, kto dobodal jej brata. Hoci vraždu nevidela na vlastné oči, rovnako pod prísahou tvrdila, že brat jej ešte pred smrťou stihol povedať, ako sa to všetko stalo. V prípade, že členovia poroty prijmú verziu slečny Wilsonovej, poznamenal sudca, bude potrebné, aby hľadali odpoveď na otázku, prečo Spencer Craig privolal políciu a čo je ešte dôležitejšie, aby sa zamysleli nad tým, prečo na šatách pána Craiga nebolo ani stopy po krvi, keď ho asi o dvadsať minút vypočúval detektív seržant Fuller.

„Vážení členovia poroty,“ pokračoval sudca Sackville, „v minulosti slečny Wilsonovej nie je nič, čo by nás oprávňovalo pochybovať o tom, že je to čestná a slušná občianka. Avšak jej výpoveď sa môže zdať trochu prikrášlená vzhľadom na jej vzťah k Dannymu Cartwrightovi, za ktorého sa chystá vydať. Mali by ste jej dôkazy posudzovať triezvo a bez ohľadu na to, že k nej z pochopiteľných dôvodov, keďže je tehotná, cítite prirodzenú sympatiu. Je na vás a na vašej zodpovednosti, ako posúdite jednotlivé dôkazy a do akej miery sa vám podarí vyhnúť sa pri posudzovaní irelevantným nepodstatným detailom.“

Ďalej sudca zdôraznil, že Danny Cartwright má čistý trestný register a že ostatných jedenásť rokov bol zamestnaný v jednej firme. Varoval členov poroty, aby neprikladali veľkú dôležitosť tomu, že Cartwright nebol povolaný ako svedok. Ako vysvetlil, obhajoba využila svoje právo, hoci ak obžalovaný nemá čo skrývať, môže to porota brať ako mätúce rozhodnutie.

Napokon zakončil reč tým, že poradil členom poroty, aby sa neunáhlili, aby si dopriali na rozhodnutie dosť času, a mali na pamäti, že v ich rukách je budúcnosť obžalovaného. Nemali by však zabudnúť ani na to, že v tomto prípade prišiel o život iný človek a ak ho nezabil Danny Cartwright, tak potom je namieste položiť si otázku, kto ten zločin spáchal.

O trištvrte na dve členovia poroty opustili súdnu sieň a odišli sa poradiť.