• Robert Harris: Tieň
• Nicholas Sparks: Drahý John
• Tami Hoagová: Minulé priestupky
• Jon Katz: Psí život

Robert Harris: Tieň

„Tieňového spisovateľa“ alebo profesionálneho spoluautora životopisov slávnych najmú, aby pomohol dokončiť pamäti bývalého britského premiéra. Honorár za túto prácu je nadmieru uspokojujúci, ale počas rozhovorov s ministerským predsedom „tieň“ zisťuje, že sa púšťa na čoraz tenší ľad – na povrch vyplávajú nepohodlné skutočnosti z premiérovej minulosti...

Nicholas Sparks: Drahý John

Čo to znamená skutočne niekoho ľúbiť? Pýta sa John Tyree, bezcieľny mladík, ktorý sa dal v predvečer septembra 2001 naverbovať do americkej armády a v rovnakom čase sa stihol osudovo zaľúbiť do študentky Savany Lee Curtisovej, ktorá vstúpila do jeho života ako zjavenie. Ich ľúbostný príbeh na pozadí vojny v Iraku je plný nečakaných zvratov.

Tami Hoagová: Minulé priestupky

Ani v emotívne vypätom prípade brutálnej vraždy nemieni sudkyňa Carey Moorová ustúpiť verejnej mienke a v súlade so zákonom vydá rozhodnutie, ktorým si bezpochyby urobí veľa nepriateľov. Netuší však, že sa vzápätí ocitne v smrteľnom nebezpečenstve nielen ona, ale aj jej malá dcérka. Navyše v ťažkej chvíli zisťuje, že sa nemôže spoľahnúť ani na pomoc vlastného manžela.

Jon Katz: Psí život

Jon Katz sa pomaly stáva americkým Jamesom Harriotom. Čitatelia jeho pravidelných stĺpčekov v novinách a poslucháči jeho rozhlasového programu mohli sledovať Katzovu premenu z veľkomestského milovníka psov na majiteľa ovčej farmy na severe štátu New York. Ako sa jeho zvieracia rodina na vidieku rozrastá, nie je núdza o veselé ani o smutné príhody.

O autoroch:

Robert Harris

Päťdesiatdvaročný britský spisovateľ, autor niekoľkých bestsellerov, v minulosti pôsobil ako novinár a reportér televíznej stanice BBC. Vtedy zblízka spoznal, ako sa žije politikom, ktorí sú neprestajne v žiari reflektorov – v roku 1997 sa ako novinár zúčastnil na predvolebnom turné budúceho britského premiéra Tonyho Blaira, lietal s ním súkromnými tryskáčmi a helikoptérami a vyskytoval sa nepretržite v jeho blízkosti. Život vrcholových politikov, ako ho vtedy spoznal, ho okrem iného inšpiroval aj na napísanie trileru Tieň.

Robert Harris je ženatý so spisovateľkou Gill Hornbyovou, majú spolu štyri deti a bývajú v Anglicku v grófstve Berkshire.

Nicholas Sparks

Jeden z najúspešnejších súčasných amerických spisovateľov, štyridsaťdvaročný Nicholas Sparks, žije so svojou manželkou a piatimi deťmi v Severnej Karolíne. Vydal 14 knižných titulov a po celom svete sa predalo už viac ako 50 miliónov výtlačkov jeho kníh v niekoľkých jazykoch. Sparksove knihy sú predovšetkým o láske. A aké to je, keď muž píše ľúbostné príbehy? Sparks o tom sám hovorí: „Ľúbostný príbeh je jedným z najstarších literárnych žánrov vôbec. Napríklad v Homérovej Odysei sa vojna vedie pre lásku k žene, Shakespearova hra Romeo a Júlia je príbeh lásky...“ Takže nie je nič čudné na tom, že Nicholas Sparks s radosťou prijal túto výzvu veľkých spisovateľov a píše o láske.

Tami Hoagová

Autorka detektívnych bestsellerov Tami Hoagová (nar. 1956) sa najprv presadila v úplne inom žánri ako sú príbehy plné násilia a napätia: v romantickej literatúre pre ženy. Kde berie inšpiráciu pre svoje romány o zločine? Tami Hoagová hovorí: „Ako každý detektívkar mám knižnicu plnú kriminalistických príručiek, protokolov z miesta činu, úvah o spôsobe myslenia sériových vrahov a tak ďalej. Avšak mojou najobľúbenejšou metódou zbierania faktov napriek tomu ostáva práca v teréne. Spovedám ľudí, ktorí sa profesionálne zaoberajú činnosťami, o ktorých píšem, a je to veľmi zábavné a poučné. Najdôležitejšou súčasťou tohto procesu je sprevádzať týchto ľudí pri práci, počúvať, čo hovoria, a vstrebávať atmosféru a postupy typické pre ich prostredie.“

Jon Katz

Americký novinár a spisovateľ Jon (Jonathan) Katz, narodený v roku 1947, je veľkým milovníkom psov a v posledných rokoch o nich napísal niekoľko populárnych kníh. V rozhovore v roku 2002 o svojej láske k štvornohým priateľom človeka povedal: „Bez psa si neviem život predstaviť. Pes, samozrejme, nenahradí človeka, ale musím priznať, že sa mi často zdá, že na psy sa dá viac spoľahnúť ako na ľudí.“

Ukážka z románu Roberta Harrisa Tieň

Tieňový autor životopisov slávnych má jasnú úlohu: Porozprávať presvedčivý príbeh a postarať sa o to, aby jeho „celebrita“ pôsobila čo najlepšie. Nemal by sa však dať zapliesť do jej príbehu. Najmä keď píše o bývalom britskom premiérovi, na ktorého dolieha temná minulosť...

Ukážka z románu:

Ten obed bol Rickov nápad. Keby mi večer predtým nezavolal, vôbec netuším, že je v meste. Naliehal, aby sme sa stretli v jeho klube. Nebol to jeho klub, hoci ak mám byť presný, podobné mauzóleum sa nachádza aj na Manhattane a jeho členovia majú recipročné právo vstupu do priestorov klubu v Londýne vrátane stravovania sa, no Rick si toto prostredie obľúbil. V čase obeda mali do priestorov klubu povolený vstup len muži. Všetci mali tmavomodré obleky a viac ako šesťdesiat rokov. Žlté elektrické svetlo z troch obrovských lustrov sa odrážalo na vyleštenom povrchu stolov a červenkasto sa blýskalo v karafách plných vína.

„Zvláštne, že v novinách o tom nebolo ani slovo,“ zavrtel som hlavou.

„Akože nie. Čítal som niekoľko nekrológov. Nikto z toho nerobil tajomstvo.“

Keď som sa hlbšie zamyslel, zazdalo sa mi, že som kdesi čosi také zazrel. No momentálne pracujem pätnásť hodín denne, lebo finišujem s novou knihou, mimochodom je to autobiografia jedného futbalistu, a to, čo sa robí vo svete mimo mojej pracovne, vnímam len veľmi hmlisto.

„Prečo, dofrasa, sa bývalý predseda vlády obťažoval identifikovať telo nejakého chlapa z Balhamu, ktorý spadol do mora z lode smerujúcej na Martha´s Vineyard?“

„Michael McAra,“ Rick sa slávnostne nadýchol, akoby chcel dať najavo, že preletel vyše päťtisíc kilometrov len preto, aby sa so mnou podelil o túto kľúčovú informáciu, „mu totiž pomáhal s písaním jeho pamätí.“

Keby existoval paralelný život, v tomto okamihu by som vyjadril sústrasť starej pani McArovej, zložil z kolien obrúsok, dopil drink, rozlúčil sa a vyšiel do mrazivého vzduchu londýnskej ulice, kde by sa predo mnou bezpečne vlnila celá moja obyčajná, nevýnimočná kariéra. Namiesto toho som sa ospravedlnil a zamieril na toaletu.

„Uvedomuješ si, že nemám ani páru o politike?“ spýtal som sa Ricka.

„Veď si ho volil, tak čo?“

„Myslíš Langa? Jasné. Všetci ho volili. Ale to je šialenec, a nie politik.“

„No, a práve o to ide. Koho už zaujíma politika? Ten chlap potrebuje profesionálneho tieňového autora, a nie nejakého podenkového politikára.“ Rick prešiel pohľadom po miestnosti. Platilo železné pravidlo, že v priestoroch klubu sa nesmie debatovať o práci, čo bol pre Ricka problém, lebo o ničom inom v živote nehovoril. „Rhinehart zaplatil za tie memoáre desať miliónov dolárov, ale mal dve podmienky: kniha bude najneskôr o dva roky ležať na pultoch kníhkupectiev a Lang sa vyhne akýmkoľvek narážkam na boj s terorizmom. Povedzme si rovno, obe podmienky sa mu ani zďaleka nedarí plniť. Okolo Vianoc už bola situácia taká kritická, že mu Rhinehart ponúkol svoj prázdninový dom na Vineyarde, vraj aby tam Lang a McAra mohli nerušene pracovať. Predpokladám, že McAra musel byť pod veľkým tlakom. Vraj bol nasiaknutý ako špongia, lebo lekár pri pitve zistil, že v krvi mal najmenej štyrikrát viac alkoholu, než je povolený limit.“

„Takže to bola nehoda?“

„Nehoda? Samovražda?“ Rick ľahostajne kývol rukou. „Ktovie. Vari to niekoho zaujíma? Zabila ho tá kniha.“