Lee Child: Voľný pád

Bývalý vojenský vyšetrovateľ Jack Reacher si zakladá na živote nezávislom od akýchkoľvek pút a výhod, ktorými štát a spoločnosť ovládajú bežných občanov. Preto vie, že keď si jeho bývalá kolegyňa z elitnej jednotky dala tú námahu, aby ho kódovanou správou vyhľadala a požiadala o pomoc, vedú ju k tomu závažné dôvody a on ju nemôže sklamať.

Rosie Thomasová: Constance

Hudobná skladateľka Constance Thornová celý život bojuje s pocitom neukotvenosti. Ako najdúch nemá nádej nájsť svoju biologickú matku a jej vzťah s adoptívnou rodinou je prinajmenšom nevyrovnaný. Vo chvíli, keď nachádza aspoň trocha pokoja v exotickom raji ostrova Bali, zastihne ju nečakaná správa od sestry Jeanette…

Harlan Coben: Les

Strašná tragédia, ktorá pred dvadsiatimi rokmi stála život niekoľko účastníkov letného tábora, sa ani zďaleka neskončila chytením a odsúdením páchateľa. Paul Copeland prišiel v tú noc o sestru, ale keďže jej telo sa nikdy nenašlo, Paul neprestává dúfať, že možno predsa len žije. A ako sa s odstupom času ukáže, nie je jediný, komu minulosť dodnes nedá spať.

Caroline Alexanderová: Expedícia Endurance

V auguste roku 1914 vyráža slávny bádateľ Ernest Shackleton s dvadsaťsedemčlennou posádkou na expedíciu, ktorá má dosiahnuť jedno z posledných veľkých prvenstiev v dobývaní polárnych krajov, a to prejsť pešo celú Antarktídu. Ich loď Endurance však beznádejne uviazla v ľadovom zovretí a Shackleton a jeho muži krutých dvadsať mesiacov bojovali o prežitie.

O autoroch:

Lee Child

Lee Child sa narodil v roku 1954 v Anglicku, vyštudoval právo a takmer dvadsať rokov pracoval v televíznej stanici Granada. Keď vo svojich štyridsiatich rokoch prišiel v dôsledku reštrukturalizácie firmy o miesto, napadlo mu živiť sa písaním a hneď prvý román Bitúnok mu priniesol priazeň čitateľov a zmluvu na ďalšie knihy.

Prečo sa rodený Angličan Child rozhodol zasadiť dej svojich kníh do Spojených štátov? Čiastočne ho k tomu viedli čisto praktické dôvody – americký knižný trh je predsa len neporovnateľne väčší ako britský –, ale svoju úlohu v tom zohrala aj jeho slabosť pre tamojšiu otvorenú krajinu. Voľný pád je už jedenástym románom, v ktorom vystupuje bývalý vojenský vyšetrovateľ Jack Reacher. Tentokrát však nekoná na vlastnú päsť, ako býva jeho zvykom, ale spolupracuje s členmi špeciálneho tímu, v ktorom kedysi pôsobil.

Rosie Thomasová

Rosie Thomasová sa narodila v roku 1947 vo Walese. Svoju prvú knihu vydala v roku 1982 a od tých čias si získala mnoho verných čitateľov ako v Británii, tak aj v Spojených štátoch. Na jej románoch oceňuje kritika najmä presvedčivosť postáv a pútavú zápletku.

Aj román Constance sa dotýka tém, s ktorými sa môže stotožniť väčšina z nás, otázkam identity a spôsobu, ako si definujeme sami seba. Záleží na tom, odkiaľ pochádzame, na našich génoch, alebo na súčasnej identite?

Ďalší rozmer, ktorý dodáva románom Rosie Thomasovej čaro exotiky, vyplýva z autorkinej záľuby v cestovaní. Po tom, ako sa jej v päťdesiatych rokoch rozpadlo manželstvo a dospelé deti sa odsťahovali, rozhodla sa splniť si svoj životný sen a cestovať. Okrem Bali a Uzbekistanu, ktorých atmosféru využila v tejto knihe, navštívila aj bulharskú polárnu stanicu v Antarktíde, vyliezla do základného tábora na Evereste a zúčastnila sa plavby na plachetnici po Atlantiku.

Harlan Coben

Harlan Coben sa narodil v roku 1962 v Newarku v štáte New Jersey. Vyštudoval politológiu a potom pár rokov pracoval v cestovnom ruchu. Prvú knihu vydal už vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch a od tých čias zbiera jedno ocenenie za druhým. Jeho romány sa vydávajú v tridsiatich krajinách sveta. Coben býva so svojou ženou a deťmi v malom meste v New Jersey a tvrdí, že život na predmestí mu poskytuje bohatstvo románových námetov. Aj kniha Les vznikla na základe osobnej skúsenosti: „Keď som mal sedemnásť,“ spomína Coben, „pracoval som dva mesiace ako vedúci letného tábora. Bola to úžasná skúsenosť, ale zároveň ma tá zodpovednosť desila, skrátka, ešte som na ňu nebol zrelý. Po rokoch som sa k tomu zážitku vrátil, rozoberal som ho zo všetkých strán, a vtom sa odniekiaľ vynorila prvá veta knihy: Vidím svojho otca s tou lopatou.“

Caroline Alexanderová

Caroline Alexanderová ako žurnalistka na voľnej nohe spolupracuje s celým radom časopisov, ako je The New Yorker, Granta, Conde Nast Traveler, Smithsonian, Outside a National Geographic. Keďže v rámci svojej práce navštevuje mnohé zaujímavé miesta, niet sa čo čudovať, že sa o svoje zážitky podelila aj s čitateľmi v niekoľkých knihách vrátane cestopisu z rovníkovej Afriky. Hneď v nasledujúcej knihe sa však presunula z horúcich saván na ľadové pláne Antarktídy a po podrobnom štúdiu materiálov napísala knihu Posledná výprava pani Triesky, fiktívny denník mačky, ktorá na polárnej výprave sprevádzala jedného zo Shackletonových mužov.

Osudy lode Endurance a najmä jej posádky zaujali Alexanderovú do takej miery, že ich opísala ešte raz, tento raz však bez žartovného podtónu, v knihe Expedícia Endurance. O Shackletonovej výprave vznikol už pred tým celý rad kníh, ale Alexanderová mala pri písaní k dispozícii aj skôr nedostupné materiály vrátane kompletného súboru fotografií Austrálčana Franka Hurleyho, ktorý mal na starosti obrazovú dokumentáciu výpravy.

Ukážka z románu Harlana Cobena: Les

Strašná tragédia, ktorá pred dvadsiatimi rokmi stála život niekoľkých účastníkov letného tábora, sa ani zďaleka neskončila chytením a odsúdením páchateľa. Paul Copeland prišiel v tú noc o sestru, ale keďže jej telo sa nikdy nenašlo, Paul neprestává dúfať, že možno predsa len žije. Driemajúce tajomstvo sa znova prebúdza k životu, keď ho polícia požiada o identifikáciu neznámeho muža a Paul spoznáva jedného z dávnych kamarátov. Rýchly sled udalostí vynáša na svetlo ďalšie a ďalšie podrobnosti desivej udalosti, ktorá pred rokmi zamiešala osudy jednotlivcov aj rodín.

Vidím svojho otca s tou lopatou.

Po tvári mu tečú slzy a z hĺbky duše sa mu do hrdla derie desivý, nezadržateľný vzlyk. Dvíha lopatu a zarýva ju do zeme. Jej čepeľ preniká do prsti ako nôž do živého mäsa.

Mám osemnásť rokov a toto je moja najživšia spomienka na otca – ako stojí v lese s tou lopatou. Nevie, že ho sledujem. Schovávam sa za stromom, zatiaľ čo on kope. Robí to zúrivo, akoby mu zem niečím ublížila a on sa jej rozhodol pomstiť.

Nikdy predtým som ho nevidel plakať – ani keď zomrel jeho otec, ušla od nás mama, na ani vtedy, keď sa dozvedel o mojej sestre Camille. Teraz však plače. Plače, a vôbec sa za to nehanbí. Slzy mu tečú po lícach a padajú na zem. Lesom sa ozývajú jeho vzlyky.

Je to prvý raz, čo ho takto sledujem. Takmer každú sobotu predstieral, že chodí na ryby, ale ja som mu nikdy celkom neuveril. Myslím, že som vždy vedel, že jeho skutočným cieľom je toto miesto – tento hrozný les.

Pretože niekedy je aj mojím.

Stojím za stromom a pozorujem ho. Urobím to ešte osem ráz. Nikdy ho nevyruším. Nikdy sa neprezradím. Nevie, že som tu, tým som si istý. Potom sa však jedného dňa cestou k autu otočí za mnou a so suchými očami povie: „Dnes nie, Paul. Dnes tam idem sám.“

Sledujem, ako odchádza. Naposledy smeruje do toho lesa.

Na smrteľnej posteli takmer o dve desaťročia neskôr ma potom chytí za ruku. Má v sebe konskú dávku liekov. Už dlho trpí hroznými bolesťami, no ani raz nezaslzí. Jednoducho zatne zuby a pretrpí to.

Hľadím naňho a myslím na tie dni v lese. Spomínam, ako tam sobotu čo sobotu chodil kopať a prestal až vo chvíli, keď nás opustila mama. Náhle sa zatvári až neprirodzene čulo.

„To je v poriadku, ocko,“ vravím mu. „Všetko bude dobré.“

Pokúša sa zdvihnúť na posteli. Chcem mu pomôcť, no strasie zo seba moju ruku. Uprene sa mi pozrie do očí a ja v tých jeho vidím priezračnosť, akú možno zažijeme až vo chvíli, keď veríme, že je koniec. Prichádza posledná falošná útecha.

Z oka vypadne slza. Pozerám sa, ako mu pomaly steká po líci.

„Paul,“ vraví mi s výrazným ruským prízvukom. „Aj tak ju musíme nájsť.“

„Nájdeme ju, ocko.“

Opäť sa mi pozrie do očí. Prikyvujem, aby som ho o tom uistil, hoci nemám pocit, že na mne hľadá práve toto. Hľadá vinu. Cítim, ako sa celý začínam triasť, no nezažmurkám ani neodvrátim zrak. Uvažujem, čo asi vidí a v čo verí. Nikdy sa to už nedozviem.

Pretože hneď nato otec zavrie oči a vydýchne naposledy.